Podľa Szaba, jedným z hlavných dôsledkov strategickej reorientácie Nemecka alebo Zeitenwende bude oživenie diskusie o vývoji jadrového odstrašenia. O tejto otázke nechce v Nemecku nikto diskutovať vzhľadom na jeho históriu a odpor voči všetkému jadrovému. V strednodobom horizonte sa však táto otázka stane nevyhnutnou pre nemeckých politikov, myslí si Szabo: Bezohľadná vojna ruského vodcu Vladimira Putina na Ukrajine a jeho hrozba použitia jadrových zbraní jasne ukázali, že otázka jadrového odstrašovania je teraz v európskej bezpečnostnej politike veľmi dôležitá.

Podľa Szaba, Ruská invázia na Ukrajinu znamená koniec bezpečnostného usporiadania, ktoré sa dosiahlo po skončení studenej vojny v roku 1990 pri zjednotení Nemecka. Všetky predpoklady a politiky vytvorené na základe tohto usporiadania sú teraz mŕtve, vrátane záväzku Nemecka nevyrábať ani nevlastniť zbrane hromadného ničenia, myslí si Szabo. Nedávny prejav nemeckého prezidenta Franka–Waltera Steinmeiera, ktorý bol dlhé roky zástancom úzkych vzťahov s Moskvou, jasne ukazuje, že Berlín teraz považuje Rusko za hrozbu v dohľadnej budúcnosti. V súlade s tým sa znovu otvára záväzok Berlína voči Zmluve o nešírení jadrových zbraní (NPT) a jeho spoliehanie sa na jadrové odstrašenie USA ako základ jeho bezpečnostnej politiky.

Hlavné faktory, ktoré bránia rozvoju nemeckých jadrových síl, sú teraz oveľa slabšie, pokračuje Szabo. Patria k nim dohody o kontrole zbrojenia, dôveryhodnosť odstrašujúceho prostriedku USA, ústup Nemecka od programu civilnej jadrovej energie, domáci odpor voči jadrovým silám a obavy, že jadrovo vyzbrojené Nemecko by oživilo “nemeckú otázku” u svojich európskych partnerov.

Podľa Szaba, na strategickej úrovni došlo k jasnému obratu úloh oproti studenej vojne, keď sa NATO obávalo konvenčnej prevahy Sovietskeho zväzu. Dnes je úplne jasné, myslí si Szabo, že hlavnú hrozbu pre nemeckú a európsku bezpečnosť nepredstavujú ruské konvenčné sily, ale jadrové vydieranie a hybridná vojna. Zlyhanie ruskej armády v konvenčnej oblasti prinútilo Moskvu spoliehať sa na jadrové vydieranie na Ukrajine. Nejde však o nový vývoj, pokračuje Szabo. Rusko pred rokmi vyhlásilo politiku prvého použitia jadrových zbraní s odôvodnením, že jadrové zbrane zabránia eskalácii konvenčného konfliktu. Odôvodnenie rozmiestnenia stredne veľkých jadrových síl USA na nemeckom území v 80. rokoch minulého storočia sa považovalo za spôsob, ako zabrániť Rusku použiť jadrové vydieranie.

Podľa Szaba, vo Washingtone a Paríži sa už vyvodzujú dôsledky tohto vývoja. Preskúmanie jadrovej politiky z roku 2022 pripúšťa v americkej doktríne možnosť prvého použitia jadrových zbraní a prezident Emmanuel Macron nedávno jasne uviedol, že francúzske odstrašujúce prostriedky slúžia na ochranu a obranu francúzskeho územia a nevzťahujú sa na európskych partnerov. Okrem toho sa Nemecko už nemôže spoliehať na to, že Spojené štáty budú stabilným partnerom vzhľadom na nefunkčnosť americkej demokracie a čoraz izolacionistickejšie tendencie v rámci Republikánskej strany, ako aj na strategický posun v politike USA voči Číne.

Nemecko koncom 60. rokov diskutovalo o tom, či by malo mať jadrové sily, čo presadzoval minister obrany Franz Josef Strauss. Odvrátil to návrh tzv. multilaterálnych síl (MLF), ktoré navrhlo NATO ako alternatívu k nezávislým nemeckým jadrovým silám. MLF nikdy neuzreli svetlo sveta a Nemecko dostalo ako kompenzáciu úlohu v skupine NATO pre jadrové plánovanie. Súhlasilo s podpísaním Zmluvy o nešírení jadrových zbraní a vzdalo sa výroby atómových, biologických a chemických zbraní.

Podľa Szaba, počas prezidentovania Donalda Trumpa sa táto diskusia oživila vzhľadom na stratu dôvery v politiku USA. V roku 2018 významný politológ Christian Hacke uverejnil v denníku Welt am Sonntag článok, v ktorom tvrdí, že “nová úloha Nemecka ako nepriateľa číslo jeden amerického prezidenta núti Nemecko k radikálnemu prehodnoteniu svojej bezpečnostnej politiky”. Vysvetlil, že “Nemecko je prvýkrát od roku 1949 bez jadrového dáždnika Spojených štátov. Nemecko je v prípade extrémnej krízy bezbranné.” Hacke nebol sám, kto upozornil na túto skutočnosť. Vyjadril sa k nemu aj popredný expert na obranu kresťanských demokratov v Bundestagu Roderich Kiesewetter. Alexander Graf Lambsdorff, podpredseda slobodných demokratov a ich hlavný expert na zahraničnú politiku, súhlasil s tým, že nemeckí politici musia o tejto otázke otvorene diskutovať. “Koniec studenej vojny v žiadnom prípade neukončil éru atómových zbraní – môžeme nad tým lamentovať, ale taká je realita.”

Podľa Szaba, ďalším kľúčovým faktorom, ktorý obmedzuje možnosti Nemecka v oblasti jadrovej energetiky, je odstavenie civilných jadrových zariadení, ktoré prvýkrát oznámila kancelárka Angela Merkelová v roku 2011 a ktorého ukončenie je naplánované na tento rok. Ako tvrdia Ulrich Kuehne, Tristan Volpe a Bert Thompson, plánované ukončenie jadrovej energie sťažuje a predražuje začatie vojenského jadrového programu. Zatiaľ čo Japonsko a Irán by mohli začať s jadrovou energetikou pomerne rýchlo, v prípade Nemecka by to tak nebolo. Rozhodnutie Berlína odstaviť svoje jadrové elektrárne však oddialila Putinova vojna na Ukrajine a z nej vyplývajúce prerušenie dodávok energie. Preto bude mať Nemecko čoskoro možnosť v krátkom čase využiť svoje civilné jadrové skúsenosti na vojenské účely.

Samozrejme, túto politiku by bolo veľmi ťažké predať doma, pokračuje Szabo. Nielenže je tu silná Strana zelených, ktorá je od svojho založenia protijadrová, ale aj silný pacifistický prúd na ľavici, najmä v Sociálnodemokratickej strane (SPD) a Zelených. Nemecko je však vzhľadom na geostrategické prostredie nútené prehodnotiť svoj postoj k jadrovej energii, myslí si Szabo. Zelení a SPD už boli nútení zmeniť svoje názory na vojenskú a klimatickú politiku. Ďalšie zhoršenie európskeho geostrategického prostredia povedie k ďalším zmenám v budúcich vládnych koalíciách.

Podľa Szaba, napokon existuje obava, že jadrové sily by znovu otvorili nemeckú otázku a podnietili organizovanie protichodných európskych koalícií. Ukrajinská kríza však jasne ukázala, že Európa sa viac obáva nedostatočného nemeckého vedenia v oblasti obrany, a nie posilnenia svojho odstrašenia. Ako poznamenal Steinmeier, Nemecko teraz stojí pred veľmi ťažkými voľbami. Jadrová Severná Kórea, jadrovo zvedavý Irán a perspektíva, že Japonsko a Južná Kórea sa stanú jadrovými mocnosťami, vyvolávajú otázku: Prečo by malo Nemecko zostať v úzadí vzhľadom na svoju silu a ústredný význam pre európsku bezpečnosť? Ruská armáda je natoľko degradovaná, že neexistuje dôvod, prečo by Európa a Nemecko nemohli poskytnúť alternatívny konvenčný a jadrový odstrašujúci prostriedok, myslí si Szabo. Putina možno prekvapili reakcie Fínska a Švédska na jeho inváziu, ale ešte viac ho možno prekvapí dlhodobá reakcia Nemecka na jeho brutálnu politiku, uzatvára Stephen F. Szabo svoj príspevok pre americký Tha National Interest.